MICHAL BOSÁK – americký bankár zo Šariša

Táto kniha vyšla pri príležitosti 60 rokov od smrti Michala Bosáka a zachytáva životnú cestu prvého amerického bankára zo Slovenska. Michal Bosák je jeden z tých, ktorí opúšťajú Slovensko a odchádzajú hľadať šťastie do Ameriky. Do Ameriky prišiel chudobný, ale svojou snahou, šikovnosťou a obchodným duchom sa stal vplyvnou osobnosťou. Bol čas, keď sa k menu Michal Bosák zároveň pripájalo – najbohatší Slovák.
 
Michal Bosák sa narodil 10. decembra 1869 v obci Okrúhle, ktorá sa nachádza v bývalej Šarišskej stolici ( teraz okres Svidník ) medzi mestami Giraltovce a Svidník. Bol najstarším synom Michala Bosáka a Anny rod. Tokárskej. Život Michala Bosáka bol už od útleho veku vyplnený prácou . Na školské vzdelanie zostávalo málo času. Štyri zimy, pretože v lete musel pomáhať doma pri práci, chodil Bosák do školy v Radome, nosiac so sebou tabuľku, katechizmus, čítanku a aj polienka na zakúrenie. V škole sa naučil čítať, písať i počítať.
 
V lete roku 1886, keď mal Michal Bosák 16 a pol roka, zatúžil po novom a tajnom svete, kde sa ľahšie zarobí peniaz, po Amerike. Otec a mama ho vystrojili na cestu a strýko mu strčil do vrecka jeden dolár so slovami : "Možno sa ti zíde, až ti bude veľká núdza." Za dedinou mu otec ešte povedal : "Nikdy sa neopi syn môj, staršiemu úctu daj a Boha sa drž." Do Ameriky odchádzal ako väčšina jeho rodákov s vedomím, že sa ešte vráti.

Po troch týždňoch plavby loďou prišiel do Ameriky s jedným dolárom vo vrecku. Hneď prvý večer v Amerike mu v nocľahárni v Castle Garden v New Yorku, ukradli zlodeji tento jediný dolár. Na šťastie, cestovný lístok mal do Hazletonu v Pensylvánii, kde žilo mnoho jeho rodákov. A tak bez groša, s holými rukami začal Michal Bosák nový život v meste Hazleton.
Ako mnohí slovenskí prisťahovalci, aj on začínal preberaním a triedením uhlia. Za túto prácu dostával 75 centov denne. Neskôr zostúpil pod zem, do hĺbky uhoľnej bane, kde zarobil 90 centov denne a potom 1,25 dolára denne.
 
Nebola to však práca pre neho, hľadal si iné zamestnanie. V roku 1888 Michal Bosák už ako smenár pri stavbe novej železnice zarábal 1,5 dolára denne. Ale jeho povaha ho hnala do iného zamestnania.


 V roku 1890 sa presťahoval do blízkeho Freelandu. Zamestnanie si našiel u obchodníka Michala Zemányho. Rozvážal pivo po okolí. Takto sa Bosák dostával do styku skoro so všetkými vysťahovalcami v silnej slovenskej kolónií vo Freelande. Tu stretol Zuzanu Hudákovú, s ktorou sa v roku 1891 oženil. Zemány si chválil Bosákovu prácu, lebo bol neobyčajne talentovaný obchodník. Ale aj Bosák zistil, že zlepšený obchod Zemányho je predovšetkým jeho zásluhou. Ambície byť lepším a "sedliacky rozum" mu hovorili, aby si vytvoril vlastný obchod a nie pre niekoho pracoval. Uzrel v ňom plán, že sa osamostatní.
 
S malými úsporami sa pustil v roku 1893 do obchodu v Olyphante, kde odkúpil malý bar, krčmu. Michal Bosák vedel vo svojej malej krčmičke vytvoriť slovenské stredisko, kde sa stretávala celá slovenská kolónia.      

      
Bosák vycítil, že školské vzdelanie získané na ľudovej škole v Radome, nestačí pre široký svet a pre veľké plány, ktoré sa v jeho duši rodili. Vo voľných chvíľach si dopĺňal svoje vzdelanie a usilovne sa učil anglicky. Čoskoro svojou prirodzenou inteligenciou a usilovnosťou získal také vedomosti, že vynikal. Slovenskí vysťahovalci sa začali obracať na "Majka", ako ho volali, o radu a pomoc, najmä pri rozličných finančných transakciách. Nechávali si u neho peniaze, aby im ich ochraňoval. Chceli, aby im zabezpečil lodné lístky pre seba a rodinných príslušníkov. Takto sa malá krčmička začala meniť aj na lodnú agentúru.
 
V roku 1897 z malej krčmičky už bol veľkoobchod s liehovými nápojmi. Zároveň si Bosák otvoril súkromnú banku, MICHAL BOSAK PRIVATE BANK a agentúru lodných spoločností.
                
Nárast Bosákovho bankového podniku bol pozoruhodný. V porovnateľne krátkom čase sa stal známou osobnosťou. V roku 1902, vtedy mal Bosák 33 rokov, pomohol organizovať CITIZENS BANK a v tom istom roku FIRST NATIONAL BANK v Olyphante.
 
Veľmi rád rozprával, ako sa dostal do predstavenstva First National Bank v Olyphante. Keď sa mestečko Olyphant rozrastalo, rástol aj počet našich rodákov a zároveň aj ich vplyv na obchodný stav banky. Bosák mal slušný vklad v banke a mal mnoho priateľov, ktorých mohol banke ako vkladateľov odporúčať. Preto akcionári banky zvolili Michala Bosáka za člena predstavenstva. Bosák hovoril :
 
"Čo som ja vedel o bankovom obchode ? Na prvej schôdzi som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si , že sa tomu nikdy nenaučím. Konečne aj moja angličtina bola obmedzená. Tým menej som rozumel technickým výrazom bankovníckeho obchodu. Ale chodieval som na každú schôdzu, počúval a zapisoval som si, aby som si to lepšie zapamätal. Na druhý rok som bol zase zvolený. Potom som sa tu a tam aj ozval. Ale vždy s obozretnosťou, aby som neurobil nejaký omyl, aby ma tí druhí členovia nevysmiali. Konečne som veci ovládal práve tak, ako iní členovia správy. Mojou žiadosťou teraz už bolo, aby som sa ja stal prezidentom tejto banky."
 
Čoskoro sa stal najväčším účastinárom Olyphanskej First National Bank a neskôr jej prezidentom. Svoje meno preslávil tak, ako sa to žiadnemu Slovákovi nepodarilo. V jeho dobe americká vláda povoľovala národným bankám vydávať doláre. Aj First National Bank dostala toto povolenie a tak podpis Michala Bosáka sa dostal na americké doláre. Ako prezident tejto národnej banky sa jeho meno objavilo na 5-, 10- a 20-dolárových bankovkách, ktoré boli vydané 25. júna 1907. Vyznamenanie, ktoré sa mu dostalo podpisom na dolároch, si veľmi vážil.
 
Časom malý Olyphant nestačil veľkorysým plánom Michala Bosáka, preto sa v roku 1908 presťahoval s rodinou do blízkeho Scrantonu. Aj tu si otvoril súkromnú banku a cestovnú agentúru.
 
V roku 1912 sa odvážil na smelý plán, vo Wilkes-Barre založil štátnu banku Slavonic Deposit Bank. Boli to väčšinou peniaze slovenských prisťahovalcov. 1. novembra 1915 Michal Bosák ako 46 ročný, založil v Scrantone banku so stotisícovým kapitálom, ktorá niesla názov Bosak State Bank. To už bol taký rozlet, že ho bolo už ťažko zastaviť. Bosákove banky a podniky sa rozrastali. Okrem spomínaných bánk bol zainteresovaný v Miners Savings Bank v Olyphante, Reading Liberty Bank v Readingu, American Bank and Trust Co. v Hazletone a v ďalších. American State Bank v Pittsburghu založil s 200.000 dolárovým kapitálom.         
 

Ale Bosák nebol len bankárom. Od začiatku bol jedným z najagilnejších organizátorov a podporovateľom ušľachtilých vecí. Bol dlhoročným pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny, v máji 1917 zorganizoval miliondolárovú zbierku "na agitáciu za samostatnosť Slovenska".

Bez Michala Bosáka sa prakticky nekonala ani jedna zo slovenských národných akcií v Amerike. Zúčastnil sa na pittsburghských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na známej Pittsburghskej dohode.
 
Michal Bosák bol človek veľkých ideálov a myslel aj na budúcnosť amerických Slovákov. Uvedomoval si, že zárukou pokroku slovenských prisťahovalcov budú ich školy. Pre tento cieľ bola založená v roku 1927 v Danville, Slovenská katolícka Matica školská. Michal Bosák bol jej predsedom.
 
V roku 1920 pri svojej prvej ceste na Slovensko od odchodu za more, sa zastavil aj v Ríme, kde ho prijal Svätý otec. Odovzdal mu dar Prvej slovenskej katolíckej jednoty a k nemu pripojil svojich 500 dolárov v zlate. Pri návšteve rodného kraja chcel veľmi pomôcť svojim blízkym. V Okrúhlom dal na mieste krčmy postaviť školu s podmienkou, že v Okrúhlom nebude viacej krčma. Dal opraviť rímsko-katolický kostol v Prešove. Na obnovu vojnou zničeného kostola v Stropkove prispel sumou 474.000 korún. Známa je aj jeho finančná pomoc Červenému krížu. Chcel pomôcť aj československému obchodu a za týmto účelom 31. augusta 1920 vznikla Americko-slovenská banka. 60 percentný podiel v nej mala Bosak State Bank. Sídlo mala v Bratislave a 12 filiálok bolo po celom Slovensku. Jedna z nich bola v Prešove. Jej novú budovu Michal Bosák dal postaviť v secesnom štýle v roku 1923. Ešte aj dnes je to jedna z najkrajších budov v meste, známa na okolí ako "Bosáková banka".
 
Hodnota Bosákových podnikov v tom čase sa odhadovala až na 15 miliónov dolárov. Rozvoj a rozmach Bosákových bánk zastavila všeobecná hospodárska kríza. Americký bankový krach v rokoch 1929 - 1932 bol najväčším finančným krachom, aký dejiny hospodárskeho života poznajú. Bosák dopadol ako mnohí iní. 5. septembra 1931 bola Bosak State Bank v Scrantone zatvorená. Mnohí jeho nepriatelia si vylievali na ňom žlč, a tak sa Bosákov prípad dostal pred porotu súdu, kde mu bola dokázaná jeho nevina.
 
Posledným verejným činom Michala Bosáka bola jeho účasť na audiencii u prezidenta USA, Franklina D. Roosevelta. Delegáciu amerických Slovákov prijal prezident 3. februára 1937. Odovzdali mu trinásť kusov slovenskej keramiky a anglický preklad hymnickej piesne ´Kto za pravdu horí´. O pár dní, 18. februára 1937, Michal Bosák zomrel v čakárni zubného lekára v Scrantone. Zomrel ako 67 ročný. Je pochovaný na cintoríne sv. Kataríny v Moscov, Pa.
 
V roku 1976 pri príležitosti dvestoročnice USA Michala Bosáka zaradili medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.

Ak by ste nám vedeli pomôcť pri hľadaní ďalších informácií o Michalovi Bosákovi, prosíme Vás, aby ste sa ozvali na adresuinfo@bosak.sk 

© Martin Bosák & Rudolf Bosák